Termovízia (nazývaná aj termovízna kamera , infračervená kamera, alebo termokamera) je zariadenie, ktoré vytvára obraz pomocou infračerveného (IR) žiarenia, podobne ako bežná kamera, ktorá vytvára obraz pomocou viditeľného svetla. Namiesto rozsahu 400–700 nm kamery vo viditeľnom svetle sú infračervené kamery citlivé na vlnové dĺžky od približne 1  μm do približne 17 μm. 

Termovízie vytvarajú obrázky z tepla. Detegujú viac než len teplo, detegujú drobné rozdiely v teple – už od 0,01 °C – a zobrazujú ich ako odtiene sivej, alebo s rôznymi farbami priamo na displeji.

Nočné videnie fungujú na princípe prijímania malého množstva viditeľného svetla, ktoré zväčšujú a zobrazujú na dispeji. 

Citlivosť 100 mK je dostatočná pre väčšinu aplikácií, kde je rozsah teplôt obrazu > 10 °C, ale obraz sa zhorší, ak zúžite rozsah o viac ako 10 °C. Citlivosť 70 mK vám umožňuje nastaviť užší rozsah na 5 °C pri zachovaní dobrej kvality obrazu. Citlivosť 50 mK vytvára najplynulejší obraz bez šumu.

Termovízne kamery obsahujú špeciálnu šošovku, ktorá sústreďuje teplo, alebo infračervenú energiu, ktorú vydáva objekt, preto bude termovízia fungovať rovnako dobre za denného svetla, ako aj v úplnej tme.

Sklo funguje ako zrkadlo pre infračervené žiarenie. Ak nasmerujete termovíznu kameru na okno, neuvidíte nič.

Voda blokuje veľa infračervených vlnových dĺžok, podobne ako nepriehľadná bariéra blokuje vlnové dĺžky viditeľného svetla. Viditeľnosť termovízie cez vodu je veľmi obmedzená.

Akýkoľvek elektricky vodivý materiál zablokuje IR. Čím väčšia je vodivosť, tým väčšie je blokovanie. Hliníková fólia zabije všetky IR. Naopak väčšina plastov umožňuje prechod infračerveného žiarenia.